Karcinóm prsníka a hrubého čreva
Rada by som sa s vami podelila o skúsenosť, ktorá veľmi intenzívne zasiahla do môjho života.
Týka sa mojej mamy, ktorej v januári diagnostikovali maličký, ale predsa malígny karcinóm na prsníku.
Myslím, že každý z nás už zakúsil pravdivosť výroku : “Prorok nikdy nie je prorokom vo svojej domovine”. Tak to je aj u mojich rodičov. Napriek mojim neustálym snahám o predkladanie argumentov, prečo je v ich veku nad 80 rokov nevyhnutné intenzívne telu pomáhať, aby nezlyhávali základné funkcie orgánov, ktoré sú prirodzene značne opotrebované, ich konzumácia ZP bola veľmi neporiadna a v dávkach, ktoré nezodpovedali ani základnej detskej dávke. To ešte nehovorím o ich obľúbených jedlách v ktorých sa naozaj neobmedzovali – ako bravčový bôčik, údené mäso, zabíjačkové špeciality a pod.
Po spomínanej diagnóze začal kolotoč vyčerpávajúcich a bolestivých vyšetrení, potrebných k operácii a prišla ďalšia negatívna správa, omnoho zdrvujúcejšia – rozsiahly karcinóm hrubého čreva. Keď som premýšľala nad tým ako je to možné, uvedomila som si, okrem už spomínaných okolností, ešte jednu závážnú vec. Moja mama má vyše 20 rokov zubnú protézu, ktorú ale pri jedle nepoužíva, pretože ju napína. To znamená, že vyše 20 rokov nehryzie, ale hltá celé sústa! Niet divu, že to jej tráviaci trakt už nezvládol!
Tým, ktorí zažili niečo podobné nemusím popisovať, čo vtedy človek prežíva. Najhoršie predstavy pre mňa boli, čo bude, keď nám naordinujú lekári klasickú liečbu ako chemoterapiu a rádioterapiu. Táto predstava sa stala nočnou morou tak pre moju maminku, ako aj pre mňa. Bolo mi totiž jasné, že som jediný človek, ktorý to s ňou bude musieť absolvovať.
Rozhodla som sa nekompromisne, ale s láskou porozprávať sa s mojou mamou a nastaviť ju na intenzívne dávky jačmeňa. Našťastie, jej protesty povolili a súhlasila.
Po rôznych komplikáciách predoperačných vyšetrení, bola konečne operovaná, pričom jej naraz pod jednou narkózou operovali obidva nádory. Nastala veľmi náročná situácia pre mňa. Každý deň chodiť do nemocnice a súčasne sa starať o 84 ročného otca, viesť kompletne so všetkým dve domácnosti, pričom máte doma ešte 11 ročné dieťa. Psychika bola ešte náročnejšia, než všetko to ostatné. Na každom z rodiny bolo vidieť obrovské vypetie a zaskočenie touto situáciou.
Týždeň po operácii, kedy mojej mame odstránili 1/3 hrubého a 20 cm tenkého červa, som začala nosiť do nemocnice každý deň pol litra jačmeňa a dohliadala na to aby to vypila. Bola na izbe s ďalšími dvoma pacientkami, ktoré boli o 30 a 40 rokov mladšie. Moja mama bola z JIS-ky prevezená na izbu po jednom dni, pričom ony až po troch dňoch. Moja mama spolu s mojou pomocou hneď v prvý deň zišla z postele a prešla sa po chodbe. Jej spolupacientky ešte na druhý deň nechodili. Lekári ju chválili, že to dobre zvláda a že sa jej to pekne hojí. Po dvoch týždňoch sme sa stretli so spomínanými spolupacientkami na kontrole a ony sa sťažovali, že majú ešte stále veľmi silné vnútorné bolesti. Moja mama s počudovaním skonštatovala, že ju nič nebolí! V duchu som ďakovala zato že máme naše zelenáče!
Prišiel ale najobávanejší deň, keď máte absolvovať chemoterapeutické a rádioterapeutické konzílium. Čo bude ďalej?!
Na ten piatok asi nikdy nezabudnem. Ortieľ lekárov znel: vzhľadom k tomu, že všetky ostatné orgány, vrátane uzlín v podpazuší a lymfatických uzlín sú úplne negatívne a išlo o ohraničené, najľahšie štádium aj keď rozsiahleho karcinómu, žiadna ďalšia liečba nie je potrebná! Viete si predstaviť ako sme sa obe cítili – ja som sa neubránila slzám šťastia a obidvom nám obrovsky odľahlo.
Moja mama dnes pije 4x denne jačmeň (a keďže som jej zámerne nepovedala, že už je koncentrovanejší, naberá si čajovú kopcovitú lyžičku:-)), tak vpodstate vypije cca 7 dávok denne. Začali sme postupne aj s Chlorellou – zatiaľ 15 tab denne.
Táto skúsenosť mi potvrdila, že ZP nám samé o sebe zázračne nepomôžu, ak im neposkytneme dostatočne dôstojné a významné miesto v našom živote. Viem, že ZP našim blízkym večný život nezabezpečia, a je len na mojej maminke, či bude môcť prežiť ešte plnohodnotný život so svojimi blízkymi. Ja jej v tom môžem len s láskou pomáhať a podporovať ju.
Ešte jednu veľmi podstatnú vec mi potvrdila táto skúsenosť. Spolupráca s GW mi umožnila nielen postaviť mamu opäť na nohy a vliať jej novú chuť do života, ale tiež mať možnosť postarať sa o svojich zostarnutých rodičov, keď to najviac a intenzívne potrebovali. Neviem si predstaviť ako by som túto situáciu zvládla v mojom bývalom klasickom zamestnaní na pevný 8 a 1/2 hod. úväzok ekonómky. Flexibilita, ktorú táto práca umožňuje a hlavne moje pracovné partnerky, ktoré potiahli za mňa keď som to najviac potrebovala a odbremenili ma od toho čo sa dalo, sa nedajú vyvážiť žiadnou protihodnotou.
Z celého srdca ĎAKUJEM!!!
Eva Vassová,
Bratislava, jún 2012